Ďalší pán na holenie. Makaibari. Je niečo po 15:00 a zohrievame konvičky. Slniečko nám svieti, tak sme sa umiestnili na stolík pod strom. Všetko máme na čajovom mori strategicky rozmiestnené. Nebudeme zbytočne chodiť okolo horúceho čaju, poďme rovno na vec.
Vôna teplých lístkov tohoto darjeelingu je sladká, jemne kvetová, cítime tam teplý ovocný lekvár.
Chuť je výrazná, ale zároveň prekvapivo jemná, ničím nerušivá, nasladlá, kvetovo - ovocná. Po prehltnutí sa objaví na konci jazyka miernučka horkosť, nie však nepríjemná, práve naopak, je presne taká silná aby dotvorila celkovú vynikajúcu chuť.
Je to výborné popíjanie, pri ktorom sa dá stráviť kopec času pretože bez problémov vydrží viac nálevov. Už teraz si predstavujem ako ho budeme popíjať počas dlhých zimných večerov za okrúhlym stolom pri teplučkom krbe keď bude vonku "fuj" počasie.