Ďalší pán na holenie.
Makaibari. Je niečo po 15:00 a zohrievame konvičky. Slniečko nám
svieti, tak sme sa umiestnili na stolík pod strom. Všetko máme na
čajovom mori strategicky rozmiestnené. Nebudeme zbytočne chodiť okolo
horúceho čaju, poďme rovno na vec.
Vôna teplých lístkov tohoto darjeelingu je sladká, jemne kvetová, cítime tam teplý ovocný lekvár.
Chuť
je výrazná, ale zároveň prekvapivo jemná, ničím nerušivá, nasladlá,
kvetovo - ovocná. Po prehltnutí sa objaví na konci jazyka miernučka
horkosť, nie však nepríjemná, práve naopak, je presne taká silná aby
dotvorila celkovú vynikajúcu chuť.
Je
to výborné popíjanie, pri ktorom sa dá stráviť kopec času pretože bez
problémov vydrží viac nálevov. Už teraz si predstavujem ako ho budeme
popíjať počas dlhých zimných večerov za okrúhlym stolom pri teplučkom
krbe keď bude vonku "fuj" počasie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára