pondelok 22. októbra 2012

Kabusé Daitsuin 2012

Je krásne slnečné októbrové popoludnie. Slnko ešte stále pekne hreje, tak som sa rozhodol že zbehnem do záhrady trošku sa pohrať a zahádzať loptičku môjmu malému vlkolakovi. A hneď skĺbim príjemné s užitočným. Peťovi z pu-erh.sk dorazil nový Japonec, Kabusé Daitsuin z malej rodinnej čajovej farmičky, uprostred zelených kopcov a zároveň blízko pri mori v prefektúre Šhizuoka, čajovej usadlosti Ohira. Je to síce menšie balenie ako sme zvyknutí, 30 gramov, ale pomer cena výkon je bez debaty na jednotku. Popri hádzaní loptičky som si narýchlo zriadil na konári našeho ohnutého starého orecha mini čajovňu. Je síce krivá, miniatúrna, postavená na konári, a čaj sa podáva v bonsajovej miske, ale kvalita čaju  plne vyvažuje nedostatky mini-stromočajovne. 


Hneď ako sa Daitsuin nasťahuje do zohriateho shiboridashi, zavoní plnou vôňou, ako čerstvo urobená varená kukurica, je cítiť aj hrášok, alebo čerstvo pokosenú trávu. Ako môj nos dostáva na nos, vlkolak pomaly začína chápať že loptičku sa bude musieť na chvíľu naučiť hádzať sám. 


60 stupňovou vodou zalievam čaj pekne po stenách shiboridashi. Po pár sekundách sa farba čistej vody začína meniť na krásnu zelenú. Lúhujem 5 min. 


Zaujímalo by ma čo si o mne myslí môj pes, keď na neho pekných pár minút kašlem a len hypnotizujem shibo. 


 Po 5 minútach ukrutného čakania som sa konečne dočkal. 


Hneď ako si usrknem tento skvost, doslova mi exploduje v ústach. Ako opísať neopísateľné? Jemná horkosť sa bije so sladkosťou a slanosťou, preráža chuť už spomínanej varenej kukurice, pokosenej letnej trávy, dokonca sa tam dá zacítiť aj čerstvý hrášok. Je veľmi zaujímavé sledovať ako vám tento čaj mení každú chvíľku v ústach chuť.


Dochuť je taká intenzívna a dlho trvajúca že to už môj pes vzdal a šiel domov. Zjavne nechápal že môže byť niečo lepšie a zábavnejšie ako jeho loptička. Snáď mi odpustí, a pôjde so mnou aj nabudúce. Sľubujem mu, že si žiadne Kabusé brať nebudem a budem sa sústrediť iba na jeho loptičku a budem mu ju hádzať trebárs až dovtedy kým si rameno nevykĺbim.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára