Po dlhšej dobe mám voľnú sobotu. Svadobné fotenie som si "odkrútil" včera. Domov som sa dovalil neskoro a posledný krát v posteli pozerám na hodinky o štvrtej ráno. Ako to už býva po pár hodinách spánku, človek vie byť otrávený, unavený a mrzutý. Čo dnes v mojom prípade neplatilo ani náhodou. Čakala ma doma totiž keramika Petra Nováka (a svadba bola mimochodom tiež super). Odkrútil som si ešte nejaké tie pracovné povinnosti a šup variť vodu, rozložiť si "posedeníčko", ved k dobrému oddychu a čajovaniu patrí aj istá kultúra. Beriem mobil, volám Vladovi: Cau, daj mi prosim ta zopar gramikov Uji no Homare, idem troska pocajovat.
Aj keď sa nejedná o dáky "mega top" Japonský čajík, je to stredná trieda, určite sa oplatí venovať mu troška pozornosti. Dnes čajujem dosť netradične sám, pretože pán kolega ide do práce. Tak ale dosť bolo rečičiek, poďme na to.
Uji no Homare vyniká lahodnou, čerstvou chuťou. Nálev je svetlo zelený. Krásna svieža vôňa.
Čaj je veľmi ľahký a osviežujúci, jemnučká dochuť ktorá vo mne evokuje chuť sladkého mladého hrášku.
Japonca som zalieval 65 stupňovou vodou. Myslím že nieje čo viac písať. Čajík ničím nesklamal ani ničím neprekvapil. Aby som to zhrnul, za dobré peniažky dostanete dobrý čaj.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára