Pripíjam

Dnes je to presne desať rokov dozadu čo som sa ráno zobudil a povedal som si, už mi vek nekončí na násť ale cať. Mierna "trauma" tam bola ale rýchlo som to rozchodil. Večer žúrka a potom znova a znova. Čas beží troška rýchlejšie ako by som chcel. Dnes ráno som sa zobudil a len tak zrazu je o desať rokov viac. Takže takto sa cíti tridsiatnik. Na počudovanie to nieje až také zlé. Len mám stále ten zvláštny pocit. Neopísateľný. Mám super rodinu, neskutočnú snúbenicu, super priateľov na ktorých sa môžem spoľahnúť keď je najhoršie ale aj najlepšie, rysuje sa bydleníčko tak v čom je problém? Bude mi chýbať ako sme kričali punks not dead? Budú mi chýbať tie večné žúrky? Nie. Vzduch keď sa ráno z hlboka nadýchnem, voní stále úžasne rovnako ako sa nemení nočná obloha na ktorú sme pozerali keď sme ležali na zemi na opekačkách. Gitara ktorú som nosil a teraz je odložená na čestnom mieste, je tiež rovnaká iba ma troška popraskaný lak. Tak v čom je ten problém? Sám neviem. Asi ma trápi iba to číslo. 30. Mám ho plnú hlavu. Idem si radšej urobiť čajík. Aspoň prídem na iné myšlienky. Zobral som si oolong gui hua. 

Tento oolong mám strašne rád. Dostal som ho práve na 30tku od Vlada. Zasa to číslo. Tá jemná čistá chuť, krásne jasná žltá farba a tá vôňa po marhuliach!  Najradšej by som mal nos v čaji zaborený už stále. Zohrievam si misku a konvičku. Dám do nej čajík a zalievam. Neskutočne zavoňal. Prišla mi ďalšia gratulačná sms. Medzi tým ako sa lúhuje odpisujem. Celý nedočkavý si beriem do rúk misku. Takto zamilovane tuším nepozerám ani na moju vyvolenú. Nepripíjam si na seba, ale pripíjam na ľudí čo zbierali tento čaj, pripíjam na ľudí ktorí sa starajú o to aby sa dostal do celého sveta, napríklad aj sem ku mne do Zálesia a urobil človeku radosť, doslova pohladil na duši Ako mňa teraz. Tak na zdravie. Pijem prvý dúšok. Až zatváram oči. V okamihu je všetko preč. To zlé číslo, všetky myšlienky. Sústredím už iba na tu dokonalú marhuľovú dochuť.